O mne

Radar a cit je to, čo sýtilo moje odhodlanie odkloniť sa z cesty nalinajkovanej VŠ štúdiom Ekonómie a financií. Pri každodennej komunikácii s ľuďmi, či už v práci alebo v súkromí som stále viac vnímala, že to, akým spôsobom to beží, jednoducho nie je v súlade s nami – empatickými ľudskými bytosťami a nepodporuje harmóniu v našich vzťahoch. Cítila som skryté úmysly, chýbajúce slová a nevyjadrené emócie, ktoré prispievali k zmätkom a smerovali ku konfliktom.

Rozhodla som sa preto tento svoj “(ra)dar” učiniť užitočným. Začalo to Základným výcvikom mediácie (mimosúdneho urovnávania sporov) v Prahe. V rámci svojej prípravnej a štúdijnej fázy som sa niekoľkokrát účastnila mediátorských skúšok na Ministerstve spravodlivosti v Prahe. Tam som sa stala svedkom toho, ako zakaždým prevažná väčšina adeptov neuspela.
Áno, tak zriedkavé to bolo uvidieť a zažiť človeka, ktorý pochopil a láskavo aplikoval základný stavebný kameň, ktorý dokáže spojiť ľudí, stojacich na opačných stranách a držiacich sa skalopevne svojich zdanlivo nezlúčiteľných pozícií. Je ním Nenásilná komunikácia (NVC – Nonviolent Communication), ktorej autorom je Marshall B. Rosenberg. Táto skúsenosť bola dostatočná nato, aby som preformovala svoj zámer a vydala som sa cestou štúdia a skúmania NVC. Moje dojmy a domnienky o tom, že to je môje finálne stanovište, kde môže môj “citlivý radar” spočinúť v užitočnosti, sa však časom nepotvrdili. Svet NVC mi poskytol obrovskú základňu pre môj nový život, v ktorom sa mohli začať tvarovať nové hodnoty a v ktorom sa mohla začať komunikácia založená na empatii a hlbšom porozumení seba a ostatných.

Do môjho bádacieho repertoára v tomto období je potrebné zahrnúť aj účasti na niekoľkých Mindfulness retreatoch, pod vedením bývalých Budhistických mníchov. Po integrovaní do svojho života princípu pominutelnosti pozemských vecí a prístupu rozvíjania vlastnej všímavosti a uvedomovania seba samej, som sa znovu ocitla na ďaľšej križovatke, kde mi môj priateľ radar hlásil, že to akosi necíti, že by to bolo úplne “ono”. Teraz nemám na mysli nejaké iluzórne víťazstvo, o ktoré sa snaží nafúknuté ego. To “ono” spočíva v hlbšom a širšom pochopení vecí, o ktoré ma žiadal.

A tak som pochopila, že je nutné začať od podlahy (ako sa hovorí), vrátiť sa nohami na zem. Môj cit pre čistotu a jasnosť ma spontánne doviedol ku kritickému mysleniu. A moja zrejme od mala silnejšie rozvinutá empatia (ktorú mi mimochodom nahlásil i test silných stránok Gallup Strengthfinder) ma doviedla k empatickému prístupu k emóciám (DEI – Dynamic Emotional Integration), ktorého autorkou je Karla McLaren. Vďaka tréningu, ktorý som mala šancu absolvovať v rámci Empathy Academy US, ktorú Karla založila a kde učí, som pochopila, že šťastie spočíva v celistvosti. A tiež, že žiť život človeka na tejto zemi tkvie v našej schopnosti uchopiť jednotlivé elementy, ktoré nás tvoria – vzduch, zem, voda a oheň.
Mindfulness mi pomohol a pomáha pri napojení sa na telo, ktoré samo o sebe je dokonalým barometrom.
Kritické myslenie predstavuje nástroj vo “vzdušnom priestore” – v zamýšľaní sa a širšom a hlbšom skúmaní toho ako myslíme.
DEI je nástrojom vo “vodnom priestore”, kde sídlia naše emócie, ktoré sú geniálnym a predovšetkým pravdivým zdrojom informácií, avšak len za podmienky, že sa im naučíme naslúchať.

Ako myslím a čo cítim, to je (veľmi stručne) oblasť, ktorú dnes spokojne sníma môj verný spoločník radar. Jeho citlivosť sa neustále kalibruje v každodennej praxi, založenej na poznaní a uvedomení. Bez správnej aplikácie vyššie spomenutých nástrojov by to však možné nebolo. Nástrojov, ktorých účinky sa nesporne prejavujú v slovách a skutkoch smerujúcich k múdrosti a láskavosti.
Zapojenie týchto dvoch cenných nástrojov do Vášho života tak, aby ste sa mali na svojej ceste o čo oprieť a rásť je to, s čím Vám môžem pomôcť.

Bude mi potešením.

Ivana Mózerová